Ktokoľvek sa môže nad týmto titulkom zamyslieť a povedať si – čože je to za história, keď urobili ešte len dva ročníky? Lenže, ja mu odpoviem. Všetko má svoj začiatok a ten náš je datovaný dňom 18. júla 2009.

Kedy presne sa v mojej hlave zrodila myšlienka usporiadať preteky po schodoch do vrchu, to neviem. Avšak určite to bolo vtedy vtedy, keď som po nich šliapal hore. Schod za schodom. Opačnú alternatívu, čiže keď som išiel, alebo skôr utekal, smerom dole, vylučujem. Vtedy som sa vždy sústredil na to, aby mi neušiel autobus MHD. Tri, štyri schody naraz... Každá sekunda bola vzácna, lebo „mapka“ sa už blížila ku koncu Slnečnej ulice a čochvíľa stála na zastávke. V jednom prípade, bolo to v zime, tuším v roku 1983 alebo 1984, som svoj nekonečný súboj s časom a šoférom „dvacecdvojky“ prehral. Na vine bol sneh na schodoch. Nohy mi „virgli“ a členok som mal v jednom momente ako veľké jablko. Nasledovala maródka a po návrate do školy ponaučenie od triednej profesorky Margity Skalskej, že mám stáť päť minút pred príchodom autobusu na zastávke.

Nuž, aj také sú moje spomienky na históriu 133 schodov. Mimochodom, pamätníci hovoria, že boli „postavené“ niekedy v rokoch 1975 až 1980 (akonáhle budeme vedieť presný termín, napíšeme ho). A my veríme, že bohatú históriu bude mať aj akcia, ktorú sme na nich začali organizovať. Určite sú ojedinelé a možno aj jediné svojho druhu v širokej okolici – v prešovskom regióne, možno na Slovensku... Už pred ich premiérových ročníkom sme si, spolu s  Paľom Dzivým a  Marikou Čížikovou povedali, že z tohto podujatia urobíme peknú tradíciu. Nuž, držte nám prsty aj do budúcna. A kto môže, nech pomôže. Vopred ďakujeme...

Janko MIROĽA